Vitajte na stránkach prezentujúcich víťazný návrh verejnej anonymnej urbanisticko-architektonickej súťaže na Centrálnu mestskú zónu v Galante. Zostavil ju autorský tím návrhu.

Hlavným zámerom návrhu je zvýšenie kvality urbanisticko-architektonického stvárnenia Mierového námestia a Hlavnej ulice v Galante. Za popredné ciele si stanovuje:

• prepojenie oboch uličných parterov a námestí
• vytvorenie nových pobytových zón pre rekreáciu obyvateľov
• rozšírenie možností využívania parteru ulice pre peších
• skľudnenie dopravy
• rozvoj cyklistickej dopravy
• koncepčné usporiadanie a diverzifikácia zelene s dôrazom na funkčnosť a estetiku
• zjednotenie mobiliáru a prvkov drobnej architektúry
• „vyčistenie“ priestoru od nežiaducich a nekoncepčných prvkov
• zvoleným stvárnením a architektonickým detailom zvýšenie pobytovej kvality riešného územia
• riešenie statickej dopravy s ohľadom na existujúce prevádzky

Prevádzkové vzťahy

A/ FUNKČNÉ A PREVÁDZKOVÉ POŽIADAVKY NA NAJVYŠŠIU KVALITU URBANISTICKO-ARCHITEKTONICKÉHO RIEŠENIA

K O N C E P C I A návrhu Mierového námestia reflektuje urbanistický význam tohto priestoru. Reprezentatívny charakter predmetného námestia je predurčený existenciou a funkciou okolitých budov. Ich ideový a dejový obsah, význam v spoločnosti a urbánnej štruktúre mesta je v návrhu podporený stvárnením a funkčným využitím nadväzujúceho verejného priestranstva. Na základe tohto kontextu sa návrh uberá moderným smerom s dôrazom na čistotu a multifunkčnosť zón.
Návrh priestoru vo vymedzení riešeného územia nadväzuje na okolitú urbanistickú štruktúru, architektúru okolia a zohľadňuje ciele hlavných peších trás územím (nemocnica, sídl. Sever, autobusová a železničná stanica, Galandia, Kaskády, Kostol sv. Štefana, Neogotický kaštieľ). Vytvára logické štruktúry priestupného a jednoducho čitateľného usporiadania.

Život na novom námestí a promenáde
Námestie vo všeobecnosti je základným kompozičným prvkom mesta, je to miesto identifikácie a permanentného potvrdzovania spoločenstva, miesto reprezentácie národa, mesta, lokality, komunity, miesto stretávania sa ľudí, salón mesta.

Za základnú myšlienku návrhu sa považuje optické a fyzické prepojenie Mierového námestia s námestím pred Mestským kultúrnym strediskom (MsKS). Na Mierovom námestí sa nachádza fontána kruhového tvaru (f o n t á n a I.) a na námestí pred MsKS je umiestnená kruhová fontána s dominantným umeleckým dielom (f o n t á n a II.). Mierové námestie má v rámci mesta reprezentatívny charakter a spoločensko-sociálnu funkciu. Okolie fontány I. je obľúbeným miestom pre posedenie, na ktoré nadväzuje otvorený multifunkčný priestor. Námestie pred fontánou II. má pre blízkosť MsKS a knižnice viac kultúrno-spoločenskú funkciu. Optické aj fyzické (jedna výšková úroveň v celom riešenom území) prepojenie týchto priestorov ponúka lepšie výhľady s možnosťou prepojenia ich funkcií. Užívateľom je umožnené bezbariérovo prechádzať z jednej strany na druhú, podporuje sa vizuálne vnímanie oboch existujúcich fontán a vytvára sa priestor dostatočne veľký, no zároveň izolovaný od rušnej dopravy.

Ulica sa ako základný prvok osnovy verejného priestranstva podieľa na celkovom obraze mesta a jej hlavná úloha v priestorovej a spoločenskej štruktúre mesta je jej obytná funkcia.

V rámci Hlavnej ulice návrh zachováva kompozičné väzby a priehľady, ktoré sú vymedzené existujúcim stromoradím. Aleje a stromoradia v organizme mesta dotvárajú obraz ulice a uľahčujú orientáciu chodcov. Návrh rozširuje pešiu pochôdznu plochu na severnej strane ulice a existujúce stromoradie dopĺňa o stromoradie nové. Vytvára sa tak dvojradá alej, ktorá výrazne formuje charakter novonavrhovanej ulice. Návrh uvažuje so zúžením jazdných pruhov pre motorové vozidlá na maximálne prípustné rozmery. Dané riešenie uvažuje so zapojením cyklotrasy do územia, čím sa kladie základ a motivácia pre koncepčné vypracovanie siete cyklotrás v meste Galanta. Riešením nových dopravných vzťahov je podporená možnosť bezbariérového priechodu z jednej trany ulice na druhú.
Pozdĺž bytových domov vzniká voľne priechodná p r o m e n á d a. Nové živé korzo mesta tak otvára nové možnosti vo využívaní územia (prechádzky, stretávanie sa, pobyt v kaviarňach…). Rozšírenie parteru ponúka možnosť zapojenia kaviarenských prevádzok priamo do prostredia ulice. Týmto novým usporiadaním sa prirodzne mení charakter celej Hlavnej ulice, ktorá má ambície sa stať opäť živým priestorom pre obyvateľov Galanty.
Pre fungovanie navrhovaného konceptu ulice bude potrebné pobytové aktivity zo strany mesta podporovať, pretože aktívny parter budov a jednotlivých prevádzok prispieva rovnako k ekonomickej bonite a vitalite miesta a spája tak komerčný a verejný záujem. V rámci prevádzkovania kaviarenských a iných služieb je potrebné stanoviť presné podmienky priestorovej a estetickej kvality, aby nedošlo k opätovnému roztriešteniu zjednotenej ulice.
Na kvalite ulice sa podieľa tiež kvalita detailu, ktorá je vnímaná predovšetkým z pohľadu pešieho užívateľa. Podmienkou pre vytvorenie tzv. živej ulice je komunikácia medzi jednotlivými partermi okolitých budov a ulicou samotnou. V predpolí HM Univerzál je potrebné zachovanie neaktívnosti uličného priestoru pre potrebu vnímania predajní – výkladov a zachovať parter budovy, ktorý jej prináleží – voľný, priechodný a vzdušný.

Kompozičný rozbor

B/ VÝCHODISKÁ – SKĽUDŇOVANIE DOPRAVY

Skôr uplatňovaný prístup k tvorbe a bezpečnosti dopravnej prevádzky sa riadil snahou vylúčiť možnosť kolízie zväčšovaním rozhľadových uhlov, bezpečnostných odstupov, rozširovaním jazdných pruhov alebo segregovaním jednotlivých užívateľov. Vo všeobecnosti sa ukázalo, že to spôsobuje znižovanie pozornosti účastníkov prevádzky, zvyšovanie rýchlosti a v dôsledku vyššiu nehodovosť.¹
Ďalšie faktory, ktoré sa v návrhu zohľadňujú sú zistenia, že pri rýchlejšej jazde sa zužuje šírka periférneho videnia a spomaľuje schopnosť reakcie na okolité podnety. Preto návrh v rámci skľudňovania dopravy vymedzuje celý priestor riešeného územia ako obytnú zónu. Ďalšie z pozitív riešenia je, že pri nízkej rýchlosti je jazda plynulejšia, bez nutnosti častého brzdenia a akcelerácie, čím klesá hladina hluku z dopravy. Zároveň to zmierňuje negatívne dopady dopravy na životné prostredie. Návrh uprednostňuje plošné skľudňovanie dopravy, ktoré celkovo skvalitní priestor a zmenší priestorové nároky vozovky. V oblasti riešného územia sa zužujú jazdné pruhy na minimálne prípustné hodnoty a rozširujú sa pešie plochy bez nutnosti použitia dopravných zákazov a príkazov v podobe zvislého dopravného značenia.

¹POKORNÝ, Petr: Sdílené prostory: Síla v jednoduchosti. Brno: Centrum dopravného výskumu, 2009

V návrhu je kladený dôraz na zaistenie príjemného, pohodlného a bezpečného súžitia všetkých užívateľov priestoru, pričom sa uplatňuje nasledovná hierarchia:
1. chodci
2. cyklisti
3. motorové vozidlá

STATICKÁ DOPRAVA
V rámci návrhu je reorganizovaný spôsob parkovania. Doplnenie parkovacích miest spolu s konceptom obytnej zóny zlepšuje prístup k prevádzkam pre obyvateľov aj prevádzkovateľov.
Návrh neuvažuje s tzv. reštriktívnou politikou parkovania (tj. zdražovanie parkovného), nakoľko by to v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny dopad na návštevnosť centra. V Galante nie je natoľko rozvinutý turistický ruch a prilákať občanov do centra sa dá jedine kvalitným verejným priestorom s dobrou dostupnosťou.

CYKLOTRASA
Súčasťou riešenia priestoru od ul. Poštová po Hodskú je aj návrh obojsmernej trasy pre cyklistov. Obojsmerná cyklotrasa je navrhnutá v šírke 2 x 1,50 m a od priestoru určeného pre automobilovú dopravu je oddelená pásom zelene v šírke od 0,50 po 2,50 m. V mieste okružnej križovatky Hodská – Hlavná je  cyklotrasa navrhnutá smerovaním do priestoru priechodov  s možnosťou pridruženia cyklotrasy k existujúcim priechodom pre peších v ramenách okružnej križovatky a s možnosťou pokračovania pozdĺž komunikácii Hodská v pridruženom dopravnom priestore.

C/ OBYTNÁ ZÓNA

Z hľadiska funkcie je možné požadovaný návrh tzv. „mäkkej pešej zóny“ riešiť ako zónu s viacerými funkciami :
● obslužná funkcia (existencia obchodných prevádzok )
● spoločenská funkcia
● relaxačná (vhodné rozmiestnenie lavičiek a vytváranie oddychových kútikov)
Vzhľadom na existenciu bytových domov a obchodných prevádzok, kde nie je možné úplne vylúčiť automobilovú dopravu a je nevyhnutné vytvoriť dostatočný počet parkovacích stojísk, aby existujúce obchodné, reštauračné a administratívne prevádzky pritiahli návštevníkov, navrhujeme riešiť zónu ako peší priestor formou tzv. obytnej zóny.

Charakteristika „obytnej zóny“
Obytné zóny sú miestne (prípadne účelové) komunikácie funkčnej skupiny D, podskupiny D1 – komunikácie so zmiešanou prevádzkou. Budujú sa v existujúcich aj novonavrhovaných obytných súboroch a slúžia priamej obsluhe všetkých objektov za stanovených podmienok.
Cieľom obytnej zóny je prispôsobiť prevádzku vozidiel pobytovej funkcii zástavby a priestoru. V obytnej zóne sa všetci účastníci prevádzky delia o spoločný priestor. Pobytová funkcia prevláda nad funkciou dopravnou.

PREVÁDZKOVÉ PODMIENKY OBYTNEJ ZÓNY
Medzi základné atribúty obytnej zóny patria :
● zmiešaná prevádzka – všetci užívatelia (vodiči motorových vozidiel, cyklisti a chodci) zdieľajú spoločný dopravný priestor. V zmysle §59 zákonu č. 8/2009 Zb.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že obytná zóna je priestor zo zvýhodnením pešej prevádzky,
● vodič môže viesť vozidlo rýchlosť najviac 20 km/h,
● jedna výšková úroveň – priestor miestnej komunikácie a chodníkov je riešený v jednej výškovej úrovni. Oddelenie dopravného a pobytového priestoru je prevedené opticky (odlišný povrch), v odôvodnených prípadoch i fyzickými zábranami (napr. obrubníkmi, stĺpikmi a pod.),
● usmernenie pohybu vozidiel pomocou stavebných úprav – pohyb vozidiel je obmedzený prevedením opatrení na reguláciu rýchlosti (smerové vedenie v oblúkoch, zúženie), ktorá neumožní jazdiť rýchlosťou ohrozujúcou bezpečnosť ostatných užívateľov. Fyzické opatrenia navrhnuté ako prvok dopravného upokojenia sú súčasťou obytnej zóny,
● vyznačenie dopravnými značkami – obytná zóna je na začiatku označená dopravnou značkou č. IP 28a „Obytná zóna“ a na konci dopravnou značkou č. IP 28b „Koniec obytnej zóny“. Vo vnútri obytnej zóny sa dopravné značky používajú iba v odôvodnených prípadoch (napr. označenie parkoviska),
● stavebná úprava vjazdu – označenie začiatku obytnej zóny dopravným značením samo o sebe nestačí. Vjazd a výjazd musí byť stavebne upravený spôsobom, ktorý jednoznačne upozorní na odlišnosť dopravného režimu v obytnej zóne – nástup rampou do výškovej úrovne + 15 cm,
● vylúčenie nepotrebnej dopravy – z prevádzky v obytnej zóne sa musí vylúčiť doprava vzhľadom k obytnej zóne prejazdná. To musí byť riešené návrhom organizácie dopravy v širšej oblasti, najmä návrhom vhodnej siete obslužných komunikácií, na ktoré obytná zóna nadväzuje,
● nadradenosť pobytovej funkcie nad funkciou dopravnou – je účelné zužovať šírku dopravného priestoru v prospech pobytového priestoru. Neoddeliteľnou súčasťou návrhu obytnej zóny sú prvky zvyšujúce pobytovú kvalitu zóny (miesta pre posedenie, riešenie zelene a pod.),
● možnosť hier aj v dopravnom priestore – špecifikom obytnej zóny je možnosť umiestnenia plochy pre hru aj do dopravného priestoru,
● zeleň – kvalitná zeleň je nielen nevyhnutným estetickým prvkom, ale aj dôležitým nástrojom upokojenia dopravy,
● odstavenie vozidiel je dovolené iba na miestach označených ako parkovisko – parkovanie v obytnej zóne je umožnené iba na určených miestach.

Požadované riešenie priestoru na Hlavnej ul. vyžaduje zmenu zatriedenia komunikácie funkčnej triedy B1 na tzv. „mäkkú pešiu zónu“ čo znamená z hľadiska dopravného riešenie preklasifikovanie komunikácie v tejto časti ulice z funkčnej triedy B1 na funkčnú triedu D1 alebo C3 (upokojené komunikácie). Tieto komunikácie však nemôžu priamo nadväzovať na funkčnú triedu B1, ktorou je v okružnej križovatke Hodská cesta (B1 MZ 14/50). Preto navrhujeme od miesta napojenia na OK cca v dĺžke 25 m komunikáciu funkčnej triedy C2 kategórie MO 7,5/30. Táto časť komunikácie bude cez stavebný dopravný nábeh napojená na upokojenú komunikáciu funkčnej triedy D1 prípadne C3 základnej šírky pásu pre prejazd vozidiel 6,50 m (2 x 2,75 m + 2 x 0,50 m). Celý priestor je v jednej výškovej úrovni a od koridoru určeného pre jazdu osobných vozidiel a vozidiel zásobovania max. dĺžky do 9 m je priestor premennej šírky s rôznymi funkciami plôch a architektonického stvárnenia.

HOSPODÁRENIE S DAŽĎOVOU VODOU

V rámci návrhu sa zameriavame na tzv. decentralizovaný systém odvodňovania, ktorý je založený na princípe vsakovania vody v mieste dopadu dažďových zrážok. Jeho význam stúpa priamoúmerne rastu podielu spevnených a urbanizovaných plôch. Pri návrhu je nutné zaistiť odvod dažďovej vody z pozemku z dôvodu ochrany a bezpečnosti stavby. Na druhej strane však odvodňovanie spevnených plôch vedie k narušeniu malého vodného cyklu, k zvýšeniu rizika povodní, k vyššiemu prehrievaniu mesta a kolísaniu teplôt a v neposlednom rade k vysokým nákladom na výstavbu a údržbu stokovej siete. V návrhu sa využíva vsakovanie, odparovanie a zadržanie vody na pozemku a to zvýšením retenčných vlastností územia. Parkovacie stojiská s kolmým alebo pozdĺžnym radením budú odvodnené samostatne cez vpusty so zabudovaným odlučovačom RL. Ostatné spevnené plochy budú základným priečnym sklonom 2% a min. pozdĺžnym sklonom 0,5% odvodnené do vsakovacích  vegetačnych pásov alebo líniových odvodňovacích systémov s vpustami, ktoré budú zaústené do existujúcej dažďovej kanalizácie.

D/ FORMOVANIE EXTERIÉROVÝCH ÚPRAV S VÝHĽADOM NA ARCHITEKTONICKÉ ZJEDNOTENIE

 

ZELEŇ

Prítomnosť navrhovaných stromov výrazne prispieva k pobytovej kvalite priestoru, zlepšuje mikroklímu, ochladzuje priestor v nadväznosti na okolitú krajinu odvádza teplo z mesta.
V nadväznosti na existujúcu zeleň (stromoradie z Celtis occidentalis) je vysadená nová alej na rozšírení promenády, ktorá opticky oddeľuje peších a cyklistov od cestného telesa. Medzi alejou sú navrhované prechodné miesta v pravidelných rozostupoch a chodci tak môžu prechádzať v ktoromkoľvek mieste na druhú stranu ulice.

Podmienkou pre zachovanie konceptu návrhu je zapestovanie drevín do podchodnej výšky min. 3 m, v kontakte s vozovkou 4 m.

Na túto obojstrannú alej nadväzuje alej na Mierovom námestí po oboch stranách cyklotrasy. V mieste novovzniknutého priehľadu je alej prerušená a následne pokračuje ďalej smerom ku kruhovému objazdu. Prerušená časť aleje slúži ako hlavný výhľadový koridor medzi dvoma fontánami.
Na Mierovom námestí je v súčasnosti vysadená skupina deviatich líp v rastri. Tento prvok sa v návrhu opakuje v podobe borovicového hájika v časti za fontánou pri MsKS. Borovice sú typické svojim habitom dáždnikovitého tvaru a zabezpečia tak tienistý priestor, ktorý je však opticky presvetlený, priehľadný a voňavý.

V okolí fontány I. sú ponechané dva solitéry /Tilia cordata/ na oboch stranách prístupu k fontáne. Kružnica výsadby za múrikom je tvorená zo solitérnych viackmenných krov muchovníka (Amelanchier lamarckii) o výške cca 3 m. Habitus krov je vzdušný, kry sú dekoratívne v čase kvitnutia bielymi kvetmi a v jeseni červeným zafarbením listov.
V časti pri námestí pri MsKS, pred lekárňou je umiestnená voľne formovaná skupina drevín, ktorá oddeľuje cestu I. triedy od obytnej zóny. Neformálne usporiadaná skupina drevín sa opakuje pred bytovým domom ARLI. Ponechávame 2ks borovíc (Pinus nigra) pred prevádzkou T-Mobile.
Námestie dopĺňajú líniové moderné kerové záhony v kombinácii s trvalkami. Navrhované skladby trvalkových záhon vnesú do celej kompozície námestia a ulice detail.
Trávnaté plochy sú navrhnuté pod bytovým domom ARLI. Pre udržanie kvalitného vzhľadu je nutná ich primeraná údržba (závlaha, kosenie, hnojenie).